- Gratulujeme Vám k zvoleniu do funkcie predsedu Rady. Vráťme sa ale o niečo naspäť: ako uzavrelo minulý rok hydinárske odvetvie, so zreteľom na október, keď sa začala panika okolo vtáčej chrípky?
- V minulom roku zanechala vtáčia chrípka nevymazateľnú stopu, aj napriek tomu, že v Maďarsku do konca roka 2005 nebol zaregistrovaný ani jeden prípad vtáčej chrípky. Inak rok sa dobre začal, pomerne prijateľný obraz sa črtal v odvetví chovu brojlerov, zníženie výroby spôsobilo mierne zlepšenie predaja moriek, v prípade značného útlmu kačíc sa zas vytvoril vyslovene trhový dopyt. Pozície hydiny na trhu zlepšilo aj zníženie výroby v oblasti chovu husí. Avšak v poslednej štvrtine minulého roka rozšírená panika okolo vtáčej chrípky drasticky ovplyvnila tieto pozitívne procesy. Čiže ak to zhrnieme, nedá sa povedať, že rok 2005, ktorý sa na začiatku ukazoval úspešným, bol rokom odvetvia chovu hydiny.

Ako to vyzerá v číslach?
- Členské podniky rady produktov v porovnaní s predchádzajúcim rokom odkúpili o 3,2 percenta menej živej hmotnosti hydiny. Pomer brojlerových kureniec presiahol 50 percent, tu sa nákup zvýšil o 1,8 percenta, v prípade moriek a husí klesol rovnako o 15 percent, u kačíc sa zas zvýšil o 16 percent. Pritom sa predaj na vnútornom trhu celkove rozšíril o 5,7 percenta – v prípade dvoch druhov hydiny, obľúbených u spotrebiteľov-u kureniec a moriek to predstavovalo 6,3 resp. 3,4 percenta – zníženie bolo zaznamenané len u husí. Čo sa týka ceny, je treba dodať, že maďarská hydina nie je dostatočne ocenená. V posledných piatich rokoch sa vôbec alebo len miniálne zvýšila napríklad cena kuracieho mäsa, pričom index všeobecnej spotrebiteľskej ceny a ceny potravín stúpol takmer v rovnakej miere, o 30 percent, ceny energie sa zvýšili o 50 percent.

• V tomto roku sa aj v Maďarsku objavila vtáčia chrípka, najprv na labutiach, potom aj v stavoch domácej hydiny, následkom ktorej bolo z profilaktických cieľov zničených okolo 800 tisíc kusov hydiny. Aká je situácia v odškodnení chovateľov?
- Začiatkom roka sa pomaly začal zlepšovať katastrofálny stav na trhu, zapríčinený jesennou hystériou minulého roka. Tento proces bol však ukončený stratou dôvery spotrebiteľov, ktorú spôsobilo uhynutie labutí. Na vyriešenie kritického stavu preukázali ochotu aj neskoro reagujúce kompetentné osoby Európskej únie, únia priniesla rozhodnutie o pružnejšom systéme podpory. Jeho pozitívny vplyv sa v maďarskom hydinárskom odvetví dá očakávať najbližšie len v septembri-októbri. 1,5 miliardy forintov od ES umožní zmiernenie škôd len v ohraničenej miere a jednoznačne preferuje zníženie výroby. Podľa našich výpočtov len hodnota zvierat, zabitých v rámci opatrení proti epidémii, ako aj s tým súvisiace náklady dosiahli hodnotu 1,5 miliardy forintov, avšak nepriama škoda odvetvia je niekoľko násobne väčšia, podľa odhadov predstavuje hodnotu 18-20 miliárd forintov.

• Po takýchto predchádzajúcich udalostiach ako sa pustíte do plnenia funkcie predsedu rady?
- S nádejou. Nádejou ma naplňuje to, že rada dostala možnosť na stanovenie najdôležitejších smerov plánov rozvoja v nasledujúcich siedmich rokoch, v záujme toho, aby hydinárske odvetvie v Maďarsku bolo politicky neutrálne a namierené v smere konkurencie schopnosti. Udalosti vtáčej chrípky nás v predchádzajúcom období upozornili, že z trochu pasívnej, trochu urazenej, trochu sklamanej nálady sa nikdy nedostaneme, ak nebudeme aktívnejší. Prvým výsledkom tohto je, že sme sa pozreli do zrkadla a vidiac v ňom svoju situáciu sme si mohli všimnúť aj skutočnosť, že nie len naša západoeurópska konkurencia s pätnásť-dvadsaťročným náskokom kráča vedľa nás. Slováci, Česi a Poliaci napriek tomu, že nedisponovali alebo len v malej miere disponovali kultúrou chovu hydiny, pred desiatimi rokmi vlastne ešte neevidovali hydinársky priemysel. Jedno je ale isté, ich schopnosť prispôsobovať sa je o mnoho lepšia ako naša. Osvojili si západoeurópske výrobné systémy a prevádzkujú ich v podstate bez odborných výhrad. Slovensko je schopné udržať 3-4 spracovateľov hydiny. V Maďarsku ich je takmer päťdesiat. Pritom nemá význam a je nerealizovateľné obetovať výnosnosť, účinnosť v záujme akéhokoľvek regionálneho cieľa. Toto trh nikde neuznáva. Mám na mysli, že značná časť legálnych bitúnkov je čestným, poctivým podnikaním, riskujúcim svoje peniaze, majetok, ale nie je isté, že je aj účinné. Veď multinacionálne obchodné siete nepriniesli do krajiny len široký výber tovaru, vyhovujúcu baliacu a spotrebiteľskú kultúru, ale aj kultúru, poukazujúcu ako možno vyžmýkať domácich dodávateľov v záujme toho, aby spotrebiteľ nakupoval ten istý výrobok za stále rovnakú alebo nižšiu cenu.

• Hovoríte to aj napriek tomu, že výrobky známej spoločnosti Master Good Kft., zaoberajúcej sa voľným chovom a ktorej ste majiteľom, tiež nájdeme v spomínaných obchodných sieťach?
- Áno, bolí to, ale treba to vysloviť,lebo takto to vo svete beží a funguje a konkurencia aj tak selektuje. Následkom tohto procesu bude pravdepodobne to, že o tri-päť rokov aspoň tretina ale možno aj polovica účastníkov v hydinárskom priemysle už nebude účinkovať v tomto odvetví. Táto selekcia by nastala aj bez paniky okolo vtáčej chrípky v priebehu štyroch-šiestich rokov. Spomínaná hystéria celý proces len urýchlila.

• Na akom základe to môžete povedať?
- Ja pochádzam z dinastie zaoberajúcej sa liahnením, už aj moji starí rodičia prevádzali túto činnosť. Kde žijem a pracujem, v župe Szabolcs-Szatmár-Bereg, bolo pred desiatimi rokmi ešte 58 liahní, dnes fungujú už len štyri. Hoci nezrodilo sa žiadne ústredné rozhodnutie o tom, že 90 percent z nich musí byť zrušených. Zrušenie menej účinných závodov bolo podmienené konkurenciou a trhovými podmienkami. V krátkej dobe bude v Maďarsku veľmi ťažká situácia v odvetviach chovu zvierat, tak isto aj v hydinárskom odvetví, čo naďalej urýchľuje už začaté procesy. Predsa je ale jedna vec, prečo ešte stále verím, a tou je fakt, že v takej obilninárskej oblasti, akou je Maďarsko, sa nemožno vzdať toho, že prebiehajúca tendencia sa zmení popri určitých zaväzujúcich záujmoch.

• Aké zaväzujúce záujmy máte na mysli?
- V každom prípade je potrebný jeden segment vnútorného trhu. Totiž zásobovanie čerstvým hydinovým mäsom sa kvôli logistickým ťažkostiam nedá vyriešiť z tisíc kilometrovej vzdialenosti. Je pravda, že trh sa dá spestriť holandskými kuracími stehnami, francúzskymi kuracími krídlami a americkou kuraciou pečienkou, ale s každodennou pravidelnosťou a za vyhovujúcich a požadovaných podmienok sa to dá realizovať do vzdialenosti 300 kilometrov. V tomto vidím záruku, že nezmizne maďarský hydinársky priemysel. Samozrejme toto sa už nedá celkom tvrdiť v prípade mrazených výrobkov a výrobkov s dlhou dobou trvania. A druhým takýmto záujmom je, že počas selekcie sú vždy také firmy a vlastnícke skupiny, ktoré trochu zosilnejú. Táto koncentrácia je tiež zdravým procesom. Do takéhoto typu firiem budú banky vkladať svoj kapitál aj na dlhšiu dobu. Svet je plný financií čakajúcich na investovanie a tieto peniaze hľadajú miesto, kde sa s čo najväčšou bezpečnosťou a za najlepších podmienok vrátia. V takej krajine, kde sú krmovinové suroviny dostupné takmer bez ohraničenia a dlhé roky je k dispozícii lacná a odborne pomerne vzdelaná pracovná sila, možno očakávať objavenie sa spomínaného kapitálu.

• Aký kapitál máte na mysli?
- Získanie výrobného majetku pravdepodobne prebehne pomocou štátu, o tomto sa už viackrát zmienil pán minister József Gráf. Ale je možné, že v priebehu jedného-dvoch rokov sa pokúsia sem prísť niektorí z predstaviteľov anglického, holandského alebo francúzskeho hydinárskeho priemyslu. Reč ide o západoeurópskych investoroch, ktorí disponujú potrebným kapitálom a dostatočnou váhou na trhu. Táto predpoveď nepotrebuje príliš veľkú smelosť, pretože poľský brojlerový a morčací priemysel je prakticky v 60 percentách v rukách francúzskych, nemeckých a amerických odborných investorov. Prečo by to nemohlo nastať aj v Maďarsku? Myslím si, že s touto možnosťou treba skutočne počítať. A aj preto, lebo keď praskne celý hydinársky priemysel, krátku dobu bude na trhu veľmi veľa firiem na predaj za veľmi nízku cenu. A skutočnosť je taká, že dnes v Maďarsku nie je potenciálny odborný investor, ktorý by začal v značnej miere skupovať podniky.

• Je tento proces pre nás dobrý alebo nie?
- Z citovej srany je zlý, ale dnes sa už nikto nepozerá, kto vlastní závod vyrábajúci výrobok, ktorý si práve kupuje. Je to zlé aj pre tých, ktorí potom stratia svoje pozície na trhu. Do tejto kategórie patria aj veľmi jednoducho a za slabých podmienok pracujúce farmy, chovajúce kurčatá, morky, vykrmujúce kačice. Im sa musí raz povedať, že už s nimi viackrát neuzavrú zmluvu, lebo cena ich výroby je taká, že spracovávateľ už ďalej nemôže financovať straty. Viacerí z nás, ktorí účinkujeme v priemysle, sme navrhovali, že štát by mal túto vrstvu podporovať. Mala by sa im vytýčiť cesta, na základe ktorej ak zrušia svoju činnosť, bude im vyplatené jednorázové odstupné. K tomuto možno požiadať aj o pdporu ES, veď aj únia je zainteresovaná v zrušení zbytočne a zle fungujúcich kapacít. Týmto sa dá predísť aj mnohým rodinným tragédiám. Druhou otázkou je, že spomínaní účinkujúci možno ani pri naskytnutí sa takejto príležitosti neuznajú, že by mali svoju činnosť ukončiť.

• V čom je príčina skutočnosti, že Master Good Kft. nepraskla v ťažkej trhovej situácii? Prikúpili by ste ešte ďalšie kapacity?
- Master Good sa stopercentne nachádza v našom vlastníctve. Aj pre nás bolo predchádzajúce obdobie veľmi ťažké, ale stojíme na stabilných nohách, disponujeme celou integráciou počnúc pestovaním kultúr cez výrobu krmovín, liahnutie, chov a výkrm, pokračujúc bitúnkami až po konečné spracovanie mäsa. Spomedzi súčasných legálnych spracovateľov sa udržali len firmy takéhoto typu a z nich vypadnú tí, ktorí sa následkom spomínanej koncentrácie a selekcie začnú medzi sebou odkupovať, ak bude na to možnosť. Aby som nespomínal len svoju vlastnú firmu, je tu napríklad aj Gallicoop Rt., Hungerit Rt.alebo Her-Csi-Hús Kft. Inak v brojler sektore – kde vyvíjame svoju činnosť - Master Good disponuje približne 70-80 percentami v súčasnosti potrebnej a dostatočnej kapacity. Základné spracovanie by sme nechceli značne rozširovať, skôr by sme sa zamerali na investovanie do sektora ďalšieho spracovania. Máme aj závod na obaľovanie mäsa, a ako aj tendencie ukazujú, spotreba tzv.jedál pohodlnej prípravy stále vzrastá, stále menej a menej gazdiniek vie a chce vykonávať prípravné kuchynské práce.

•Čo bude s účinkujúcimi na čiernom trhu? Na tlačovej konferencii v súvislosti s ich potlačením ste sa vyjadrili, že hydinárske odvetvie potrebuje na ďalší rozvoj v nasledujúcich rokoch 25-30 miliárd forintov. Popri inom napríklad na modernizáciu kúrenia, ale aj na účinnejšiu ochranu trhu a proti epidémii, ako aj na iné veterinárne opatrenia by sa dali použiť. Je táto požiadavka reálna v súčasnej atmosfére znižovania nákladov?
- Aj v boji proti čiernemu hospodárstvu je potrebné, aby sa hydinárske odvetvie dostalo z momentálneho kritického stavu, z druhej strany, časť spomínaného prameňa – v prvom roku 15, v druhom 10, v treťom 5 miliárd forintov – možno vyprodukovať hoci aj v súvislosti s likvidáciou čierneho hospodárstva. 30-35 percent maďarskej hydiny sa na stôl dostáva z nelegálneho sektora, to predstavuje približne 50 miliónov kg – pri prepočte na jednu osobu je to 5 kg – hydinového mäsa ročne.
V odvetví sa tvorí veľmi minimálny čistý zisk, ani banky neposkytujú s radosťou úvery. Na základe dohody v blízkej minulosti uzatvorenej medzi výrobnou radou a ministerstvom hospodárstva môže rozpočet získať ročne plus 8-10 miliárd forintov, ak by sa podarilo zlikvidovať 70-80 percent šedého a čierneho hospodárstva. Aj preto sa táto otázka dostala do popredia, lebo v súčasnosti sme na tom tak, že ak momentálny neporiadok zotrvá aj naďalej, nebude miesto, kde sa dá zarobiť. Čiže na trhu treba spraviť poriadok, nemôžeme naďalej trpieť tých, ktorí kradnú peniaze dodávateľov, zarezávajú zvieratá premanentne bez faktúry. Toto je opatrenie aj na ochranu trhu a ak treba „amputovať”, zvykom nie je odrezať ruky tým, ktorí ich majú čisté. V záujme tohto výrobková rada napríklad zavedie používanie ňou garantovaného emblému na maďarských výrobkoch.

• Mandát predsedu ste dostali na tri roky. Čo si myslíte, o tri roky keď sa prípadne na polovicu zníži počet účinkujúcich na trhu, zníži sa aj stav hydiny v podobnom pomere?
- Nie. V súčasnosti sa v Maďarsku ročne vychová 470-480 tisíc ton živej hydiny, z toho je približne 230-240 tisíc ton kurčiat, 110-120 tisíc ton moriek a 120 tisíc ton kačíc a husí spolu. Som presvedčený, že sa počet v krajine vychovaných kureniec a moriek zníži približne o 15-20 percent – nie na základe spotreby ale výroby – avšak, pretože sa počet výrobcov môže znížiť na polovicu, spôsobí to lepšie využitie kapacít výrobcov, ktorí zostali. Vypadnuté množstvo bude nahradené importom, pretože spotreba hydiny na jednu osobu sa dlhé roky stabilne pohybuje okolo 34-35 kg za rok. Tá sa ani doteraz neznížila, zmenou spotrebiteľských obyčajov sa trochu znížila spotreba bravčového, hovädzieho a jahňacieho mäsa, spotreba rýb vzrástla, ale skôr na úkor bravčového mäsa.

• S čím môže počítať pod hladinou sa nachádzajúce odvetvie chovu vodných vtákov?
- Následkom chorôb značne znížený volumen v odvetví chovu vodných vtákov bude narastať, ale v minulom roku dosiahnutú 120-130 tisíc tonovú výrobu už nikdy nebude produkovať. Som presvedčený, že výroba sa ustáli medzi 90 a 100 tisíc tonami, ale počet vlastníkov, prevádzkujúcich „systém” nebude viac ako tri-štyri. Nemožno nespomenúť, že v posledných rokoch z tohto odvetvia odišli traja veľkí účinkujúci, za dosť neslávnych podmienok. Proces začala firma Hajdú-Bét Rt., ktorá hrala veľkú úlohu v prvom rade vo výrobe husacieho ale značne aj kačacieho mäsa. Potom pokračovala spoločnosť Bábolna Rt., ktorá časť svojich kapacít odovzdala skupine Carnex. V súčasnosti sme svedkami takmer najväčšieho zníženia vo volumene a v rozšírenosti skupiny Carnex, veď táto skupina bola predstaviteľom vyrábajúcim 60-65 percent kačacích a husacích výrobkov, boli vedúcimi na trhu. Druhou otázkou je, že o týchto udalostiach treba ešte dosť dlho rozprávať, aby sa už nezopakovali. Nikdy viac.

Z pera Tóth László Levente
Napi Gazdaság – príloha Agrobiznisz / 31.júl 2006.